Odpovede z druhého brehu
Ocitol sa opäť mladý v rifliach a tričku stáť pred obrovskou bránou, ktorá sa zlievala v lúke a zároveň v jemnej hmlovine. Stál tam najprv sám, ale cítil sa veľmi príjemne a v bezpečí. Bez bolesti, strachu, úzkosti, len s takým pocitom pokoja.
Niekedy do poradne prídu ľudia riešiť problémy so zdravím, inokedy vo vzťahoch, ale občas si prídu po odpovede z vlastných duchovných stretnutí, alebo vízií.
Tentokrát prišiel pán, ktorý sa pred niekoľkými rokmi stretol so smrťou. Bol po úraze na krátku chvíľu v kóme. Niečo z tohto stavu si pamätal, ale napriek tomu mal niekoľko rokov pocit, že mu unikajú podstatné informácie. Mal pocit, že nevie kam ďalej smerovať a ak by sa mu podarilo vrátiť v mysli do tohto stavu, mohol by niečo, pre neho dôležité pochopiť.
Z tohto dôvodu naša terapia prebiehala trocha netradične a postupne cez iné súvislosti v nedávnej minulosti sme sa dostali k udalosti úrazu a kómy.
Po vážnom úraze, ktorý vtedy spôsobil kómu sa tentokrát klient opäť ocitol nad svojim telom a nechal sa vtiahnuť tunelom. Tunel ako mnohí si predstavujú, že je rovný, tak taký ho vôbec nevidel. Je to vlnivý do špirály zatočený dlhý tunel, ktorý smeruje hore. Na konci je vidieť svetlo, v tuneli však tma nie je.
Najprv ho zalialo obrovské a intenzívne svetlo, skôr bielej farby, ktoré na okamih spôsobilo veľkú bolesť v hlave a očiach. Následne sa ocitol na lúke. Lúka bola akoby mäkšia a plná kvetov. Všetky zvuky predtým z priestoru kde sa nachádzal počas úrazu a aj z terapeutickej miestnosti, sa razom zliali do zvuku vtákov a žblnkotu potoka. Ocitol sa opäť mladý v rifliach a tričku stáť pred obrovskou bránou, ktorá sa zlievala v lúke a zároveň v jemnej hmlovine. Stál tam najprv sám, ale cítil sa veľmi príjemne a v bezpečí. Bez bolesti, strachu, úzkosti, len s takým pocitom pokoja.
Kým klient preciťoval a popisoval nádherné pocity a zvuky z druhej strany, v miestnosti sa ozýval zvuk sanitiek, ktoré možno práve zachraňovali niekoho tiež z druhej strany. Klientova mimika ani na moment neprejavila, že by vnímal, čo sa práve deje v jeho okolí.
Pomaly sa brána otvárala a on vstúpil do priestoru za bránu. Vnímal tam bytosť ktorá mu pripomínala muža podobného ako stvárňujú Ježiša. Cítil sa pri ňom veľmi príjemne. Všetko oblečenie, ktoré ešte pred bránou vnímal a aj s jeho telom sa razom zmenilo na svetlo. On žiaril nádherným bielym svetlom.
Tentokrát však plne vedomý sa pýtal na rôzne veci a podrobnosti z jeho života, práce a rodiny, bytosti, ktorá ho vítala za bránou. Keď mu na všetko odpovedal, opäť, ako kedysi mu priložil ruku na miesto v oblasti čela a povedal: "Vráť sa, ešte neprišiel tvoj čas".
Tentokrát už bez bolesti, úplne zdravý a s blaženým úsmevom otváral klient oči. Záverom pre neho je : "všetko je v poriadku, len som sa zabudol z toho tešiť. Dôležité je vedieť, že sme v bezpečí a máme robiť všetko v prospech seba, ale aj svojho okolia. Robiť to, čo nás teší, napr. cvičiť, cestovať, pracovať, ale máme všetko robiť s radosťou".
Možno jeho odpovede budú odpoveďou aj pre vás :)