Komunikácia v supervízii

Zdieľať na sociálnych sieťach

Nájdete tu niekoľko zamyslení na tému komunikácia v supervízii od frekventantiek kurzu Supervízia v pomáhajúcich profesiách. 

Prajem príjemné čítanie : 

Ďakujem, mám SUPER-víziu

Mgr. Valéria Polakovičová DT

     Keď sa povie „komunikácia“, vybaví sa mi niekoľko poučiek z teórie masovej komunikácie. Počas piatich rokov štúdia som sa učila správne ovládať metódy a prístupy novinárskej práce, ako viesť dobrý rozhovor, ako písať „kvetnato“ a spisovne. Dostala som veľmi veľa informácií zo sveta dejín tlače, televízie a rozhlasu, kultúry a umenia, etiky, psychológie, práva. Záber som mala naozaj široký, rozhľad veľký, ale chýbala skúsenosť. Keď som sa ako mladá novinárka rozbehla do praxe, zisťovala som, že som na začiatku cesty....písať, komunikovať, pracovať na svojich odborných zručnostiach.

    Po takmer pätnástich rokov praxe novinárky, mediálnej a marketingovej manažérky v mediálnej brandži som sa dostala do bodu, kedy mi už odborné zručnosti nepostačovali, hľadala som ľudský rozmer. V práci som stretávala pár „nadšených“, pár „uletených“, pár „trpiacich“, pár „vyčkávajúcich“, ale najviac „vyhorených“ profesionálov. Ja som vtedy nepatrila k žiadnym z nich. Aj keď som sa necítila už ako šťastný profesionál. Prestávala som sa posúvať. Tak som sa vrhla do ďalšieho vzdelávania. Po trojročnom vzdelávaní v arteterapii som objavila samu seba. Po ďalších troch rokoch terapeutickej práce s klientami mi prišla do cesty supervízia. Otvorila mi úplne nové cesty a ukázala mi podstatu komunikácie v úplne novom šate. Vo výcviku som absolvovala hodiny vlastných supervízii s profesionálmi z praxe. Keď som začala vnímať ako sa ony posúvajú z jednej na druhú supervíziu, začala som vidieť aj svoje malé úspechy.

     Supervízia pre mňa predstavuje neskutočne veľa možností, pre klienta nadhľad, novú perspektívu, ale aj podporu a záujem pozrieť sa na klienta/tému/situáciu inými očami. Práve vďaka supervízii môže pomáhajúci profesionál rásť odborne i osobnostne. Dovolila by som si aj polemizovať, či nie je supervízia viac o počúvaní ako o dorozumievaní sa. Pretože to bola pre mňa na začiatku výcviku supervízie asi najväčšia výzva. Samozrejme, rovnako dôležité je klásť správne otázky v pravý čas, využiť pritom vhodne asertivitu i empatiu. Rieši sa v nej veľa rôznych kritérií, otvára možnosť pre rast, podnecuje záujem vzdelávať sa, inšpiruje, podporuje, pomáha prijímať veci ako sú, ako sa dejú, toleruje profesionála a využíva vzájomný rešpekt ako jeden z nástrojov vzájomného procesu supervízor-pomáhajúci profesionál-klient.

      Supervízia je v súčasnej dobe v spoločnosti nevyhnutnosťou. Prečo? Lebo jej úlohou nie je presvedčovať o jednej pravde, jej cieľom je poskytnúť priestor, podporu a pochopenie, ale aj zrkadlo pre pomáhajúceho profesionála. Nezabudnime aj na klienta, pretože za  šťastným profesionálom zvykne stáť minimálne jeden šťastný klient.

Komunikácia v supervízii

Mgr. Jana Lepšíková

 Komunikácia tvorí základ spoločenského styku ľudí - ide o sociálnu interakciu, pri ktorej sa vedome alebo nevedome odovzdávajú informácie. Efektívna komunikácia je základnou a najdôležitejšou  metódou v práci supervízora, pomocou ktorej dokáže zistiť a zanalyzovať situáciu, vytvoriť kontrakt a viesť supervidovaných procesom supervízie až k ich výsledkom.   

V supervízii sa používa verbálna hovorená komunikácia teda hovorené slovo – rozhovor. Je prostriedkom na odovzdávanie a získavanie informácií. Obsah rozhovoru tvoria otvorené,  uzavreté  otázky a odpovede. Pre supervízora je nevyhnuté vedieť aktívne počúvať teda sústrediť sa na to, čo supervidovaný rozpráva, vedieť selektovať dôležité informácie a podnety z rozhovoru, udržiavať očný kontakt a  spätnú väzbu, vyhýbať sa zlozvykom v komunikácii ako byť myšlienkami inde, byť netrpezlivý, nesústredený či čiastočne počúvať. Kvalitu rozhovoru ovplyvňuje vzájomná empatia a antipatia. Vytvorenie priestoru dôvery a  naladenie sa supervízora na supervidovaného v supervíznom procese pomáha aktívne sa podieľať na utváraní podoby supervízneho procesu. Pomocou  neverbálnej komunikácie si dokážeme navzájom odovzdávajú svoje emócie, nálady, postoje, afekty a tak  vytvárame u druhého obraz, dojem o tom „ kto som“. A práve tá neverbálna komunikácia ako mimika, gestika, posturika, haptika, proxemika, paralingvistika či  kinezika  má pre supervízora dôležitú výpovednú  hodnotu. Nie je ľahké a v ľudských silách naladiť sa stopercentne na viac ako sto rôznych ľudí a práve preto je komunikácia v supervízii taká kľúčová.

Prácou a úlohou supervízora je vyťažiť čo najviac z oznamovaných informácií, vytvoriť priestor pre vzájomné vnímanie a kreativitu a správne dešifrovať, dekódovať význam a vytvoriť pre supervidovaného dostatočný  nadhľad v danej situácii či probléme.

10 dôležitých bodov v komunikácii počas supervízie
Mgr. Zuzana Satmáryová

        Efektívna komunikácia je základným pilierom úspešnej supervízie v pomáhajúcich profesiách.

Preto je dôležité poukázať na niekoľko kľúčových bodov a techník počas jej priebehu. Supervízia je efektívnym nástrojom pre profesionálov ako sú terapeuti, sociálni pracovníci, psychológovia, poradcovia, tréneri a iní pre lepšie porozumenie ich práci a zlepšenie výkonu. V tomto článku si rozoberieme 10 bodov, ktoré sú dôležité v komunikácii počas supervízie a prispievajú k profesionálnemu rastu a rozvoju.

1. Jedným z kľúčových bodov na zlepšenie komunikácie je aktívne počúvanie. Supervízor venuje plnú pozornosť supervidovanému, bez rozptyľovania a posudzovania. Mal by tiež venovať pozornosť nielen slovám, ale aj neverbálnym prejavom, ktoré môžu prezradiť viac než samotná reč. Vhodné sú tiež prejavy empatie a vcítenia sa do situácie.
2. Dôležité je vytvorenie bezpečného a dôveryhodného prostredia, kde je možné otvorene diskutovať o problémoch a hľadať riešenia. Tento prístup podporuje vzájomnú dôveru medzi supervízorom a supervidovaným, čo je nevyhnutné pre efektívnu spoluprácu.
3. Ďalším dôležitým bodom na zlepšenie komunikácie je práca s emóciami. Profesionáli by mali byť schopní identifikovať a efektívne pracovať s vlastnými emóciami, ako aj s emóciami klientov, čo vedie k hlbšiemu porozumeniu a lepšiemu riadeniu interakcií počas supervízie. Uvedomenie si vlastných hraníc a schopnosť pracovať so stresom a emóciami sú kľúčové pre udržanie vyváženého a zdravého pracovného prostredia.
4. Udržanie profesionálneho vzťahu v komunikácii je jeden z kľúčových bodov v komunikácii supervízie. Udržiavanie hraníc, etické a profesionálne správanie zabezpečuje najlepší výsledok v prospech supervidovaného, efektívnu sebareflexiu a posun k stanovenému cieľu.
5. Ďalšia veľmi podstatná časť v komunikácii je spôsob akým kladieme supervidovanému otázky. Správne položené otázky ovplyvňujú pozitívny výsledok aj priebeh supervízie. Vhodnejšie otázky sú otvorené, nabádajú supervidovaného viac sa zamyslieť a lepšie nájsť cestu k vlastným riešeniam. Otázku prečo v supervízii nepoužívame, pretože vedie k zbytočnej obhajobe a klient tak nenachádza spôsoby riešenia.
6. Do komunikácie patrí aj riešenie problémov a konfliktov. Supervízor by mal poznať efektívne spôsoby ako sa zachovať a riešiť konfliktné situácie a doviesť supervízny proces do kladného konca.
7. Ďalším bodom, ktorý môže prispieť k efektívnejšej supervízii, je použitie rôznorodých techník komunikácie. Okrem tradičného rozhovoru môžu profesionáli využívať napríklad hru úlohy, kreatívne cvičenia alebo skupinovú diskusiu na podporu interakcie a nových pohľadov. Tieto metódy môžu oživiť komunikačné prostredie a podnietiť hlbšiu analýzu a porozumenie problematiky, s ktorou sa profesionáli v práci prichádzajú do styku.
8. Veľmi podstatná počas supervízie je schopnosť konštruktívne prijímať a dávať spätnú väzbu. Je nevyhnutné, aby boli obojstranne rešpektované názory a pocity, pričom cieľom je konštruktívne riešenie situácií a rast oboch strán. Táto otvorená forma komunikácie môže viesť k hlbšiemu pochopeniu a posilneniu vzťahu medzi supervízorom a supervidovaným.
9. Ďalším inovatívnym prístupom je využitie moderných technológií na podporu komunikácie počas supervízie. Virtuálne nástroje ako videohovory alebo zdieľanie obrazovky môžu vytvoriť prostredie, kde je možné efektívne komunikovať aj na diaľku. Vďaka nim je možné jednoduchšie zdieľať informácie, čo zvyšuje efektivitu supervízie. Tieto moderné nástroje tiež umožňujú flexibilitu v čase a mieste, čo je veľkou výhodou pre profesionálov s náročným harmonogramom. S rastúcim vývojom technológií je dôležité, aby sa aj pomáhajúce profesie prispôsobili a využívali nové možnosti na zlepšenie komunikácie a efektívnosti supervízie.
10. Jeden z dobrých nápadov na tento účel môže byť využitie umeleckých foriem vyjadrovania, ako je napríklad drama terapia, hranie rolí alebo výtvarná terapia. Tieto metódy umožňujú vyjadriť emócie a myšlienky prostredníctvom umeleckého tvorenia, čo môže byť veľmi obohacujúce pre komunikáciu počas supervízie. Umožňujú nielen verbálnu, ale aj neverbálnu komunikáciu a ponúkajú priestor pre hlbšie prieskumy a porozumenie preberaných tém. Využitie týchto foriem môže prispieť k rozvoju kreativity, sebareflexie a empatie u profesionálov v pomáhajúcich profesiách, čo má pozitívny vplyv na kvalitu supervízie a výsledky práce s klientmi.

 
Rada som svetlom
Mgr. Lenka Kňazovická PhD.
 

Už dávno som nedostala napísať domácu úlohu. Rozhodla som sa, že si toto slobodné písanie užijem a podelím sa o svoj pohľad s vami. Možno vás v niečom inšpiruje, odhalí nový pohľad na kúsok z môjho/ z vášho sveta. Téma znie: Komunikácia v supervízií.  Dôkladne som sa na ňu pripravila rozjímaním pri trhaní buriny a premýšľaním popritom o tom, čo mi dáva zmysel. Keď sa zamyslíte, kto vám dal v poslednej dobe hodinový priestor len na vaše myšlienky (bez toho, aby do toho miešal seba)?

Ako supervízor dávam svojím aktívnym počúvaním druhému dar. Tam už nie je čas na žiadnu moju prokrastináciu. Som tu v tej chvíli len pre neho, počúvam jeho myšlienky, ladím sa na ne a na neho. Nechávam moju hlavu čistou a nezaťaženou svojimi životnými skúsenosťami. Zostávam otvorená, nech prináša hocijakú tému. Učím sa nesúdiť, počúvať bez predsudkov, bez sprostredkúvania mojich „najlepšie“ mienených rád, bez smerovania ho mojím smerom. Je to priestor na jeho prácu s jeho témou. Ja som vtedy jeho pevný bod. Držím zámer, presné zacielenie. Som sprievodca, objektívny zachytávač reality, strážca hraníc, sprítomňovač, podporovateľ hľadania riešení a až na záver inšpirátor, deliaci sa o svoje odborné či osobné skúsenosti.Ak ja viem, kde je moje miesto, viem druhému pomôcť spomenúť si, kde je jeho miesto v živote, ak ho hľadá. Ťažké je nechať veci tak. Nemôcť pomôcť. Nemôžete za druhého vidieť, počuť, robiť kroky a pohnúť sa vpred. To je len na jeho rozhodnutí. On vie, čo teraz potrebuje, na čo má teraz silu, ktorý krok je u neho na rade. Ak potrebuje ešte ďalšiu skúsenosť na to, aby to pochopil, je to jeho voľba. Môžete ho len povzbudiť, priniesť svoj pohľad, ukázať mu niečo nové, ale všetko je na ňom. Nie je to vždy jednoduché, treba k tomu rešpekt, súcit a pochopenie. Porozumenie tomu, že každý z nás sme sem prišli „z inej štartovej čiary“. Každý z nás je vo svojej koži, žije svoj život vo svojej konštelácií. Každý z nás to máme trochu inak a iné veci sú pre nás ľahké a iné ťažké. Každý máme svoj správny čas. Všetko je ako má byť. Niekedy to vyzerá tak, že na supervíziu by mi stačili tri vety a počúvať a byť tu pre supervidovaného. Ak sú to vety na správnom mieste v rozhovore a povedané v správnom čase, tak je to tak. 

Komunikácia s druhým je tréning na celý život. Kým spoznáme filtre, cez ktoré sa na druhého pozeráme a dáme ich dole. Kým vidíme naozaj to, čo vidíme. A nie to, čo sme už videli, na základe čoho očakávame reakciu z minulosti. Preto rada využívam projektívne metódy v supervízií. Tie neverbálne oslovujú pravú hemisféru. Ktorá nemá hneď všetko upratané, verbalizované a racionálne jasné ako by to malo byť. Aj práca s telom a emóciami povie veľa bez slov. 

Takto to vidím ja, každý z nás to môže mať inak... Keď prídete, rada vás vypočujem. Môžem zasvietiť lúčom do tmy, v ktorej ste sa možno nachvíľu stratili, aby ste uvideli svoju situáciu z iného uhľa pohľadu. Rada som svetlom a a rada oceňujem už len to, že ste prišli. Oceňujem vaše odhodlanie niečo zmeniť a to, čo sa vám už podarilo. Vtedy žiarim s vami.

Komunikácia v supervízii

Ing. Antónia Randíková

V dávnejších dobách komunikácia medzi ľuďmi začínala pohľadom. Najprv sme mali v hlave vytvorený obraz o danom človeku na základe toho ako vyzerá a až potom sme začali určitým spôsobom komunikovať. Vlastne sme najprv komunikovali svojím vzhľadom a snáď aj nejakým osobnostným vyžarovaním. Veľký dôraz sa kládol na oblečenie, úpravu vlasov a vystupovanie. V dnešnej dobe mobilných a onlinových technológií začína komunikácia najprv slovne, väčšinou telefonicky. Oveľa väčší dôraz sa kladie na to, akým spôsobom človek vedie rozhovor, aké slová používa, aký tón hlasu zvolí. Na základe toho si vytvárame obraz o človeku, ktorého sme ešte nestretli osobne.

Pri supervízii sa začína komunikácia so supervidovaným väčšinou telefonickým rozhovorom, kde si dohodneme ciele supervízie, podmienky stretávania, cenu a až po prvom telefonickom rozhovore sa stretneme so supervidovaným osobne, prípadne online. Z môjho pohľadu, je preto pri supervízii naozaj dôležité kultivovať svoj slovný prejav a komunikáciu s ľuďmi. Napísať si určité body, aby sme počas hovoru na nič nezabudli.

Možno som však zabudla ešte na jeden druh komunikácie, ktorým komunikujeme ešte skôr, ako príde k telefonickému rozhovoru. A to je reklama. Komunikujeme s potencionálnymi supervidovanými ešte skôr ako nás vôbec oslovia. Cez rôzne médiá, stránky, časopisy, facebook, instagram, pomocou rôznych statusov, videí, príspevkov, článkov. Tu si nás niektorý ľudia môžu priam napozorovať a môžu si o nás vytvoriť svoj obraz, alebo my môžeme u ľudí vytvoriť pomocou týchto médií obraz o sebe taký, aký my sami chceme. Z môjho pohľadu je veľmi dôležité, aby to ako sa prezentujeme cez rôzne médiá, čo najviac zodpovedalo skutočnosti. Vyhneme sa tak mnohým komplikáciám a sklamaniam.

Byť pravdivý vo svojom prezentovaní a v komunikácii s ľuďmi už pri oslovovaní potenciálnych supervidovaných. Byť pravdivý tiež pri telefonickom rozhovore, kde si dohadujeme podmienky. Vykomunikovať všetko priamo, no slušne s ohľadom na situáciu supervidovaného. Čo prvé aj mne zarezonovalo pri všetkých supervíznych technikách, že základom ich úspechu je byť pravdivý a zároveň súcitný počas supervízie k sebe a k supervidovanému. Pristupovať k nemu ako k rovnocennému partnerovi, kolegovi, ktorými vlastne aj sme, keďže pracujeme v pomáhajúcej profesii.

Vedenie supervízneho procesu mi poukázalo tiež na dôležitosť komunikácie, voľbu slov, štylizácie, použitie tónu hlasu ako je to veľmi dôležité a ako je veľmi dôležité komunikáciu, nie len tú supervíznu, neustále kultivovať. Premýšľať nad tým, čo poviem, ako poviem. Brať ohľad aj na to, aby som povedala všetko, čo chcem povedať, no zároveň brať ohľad aj na ľudí, ktorým to hovorím.

Pretože komunikácia je cesta. A cesty sú na to, aby nás spájali a aby sme sa po nich mohli ľahšie presúvať. Aj o cesty je potrebné sa starať, vysádzať na ich krajoch stromy, budovať mosty. A tak isto je potrebné kultivovať svoju komunikáciu, otázky a odpovede.

Podrobné info o supervízii nájdete aj v knihe :) 

Nový komentár